Krehkosť slobody: Odkaz Bridget Bishopovej zo salemských procesov s čarodejnicami

Bridget Bishopová vyhlásila neoblomne: „Nie som čarodejnica.“ Predsedajúci sudca John Hathorne na to zareagoval otázkou: „Povedz mi: Ako ďaleko si chcela zájsť? Však si mala do činenia so zlým duchom, s ktorým si spriaznená?“

„Nemám žiadnu príbuznosť s diablom, pane.“
„Ale ako je potom možné, že tvoj vzhľad ubližuje?“
„Som nevinná.“
„Prečo máme potom všetci tu prítomní dojem, že pohybmi svojho tela vykonávaš čarodejníctvo, ktoré, ako sa zdá, má vplyv na trpiacich?“
„O tom nič neviem, pane. Som nevinná. Neviem, čo je to čarodejnica.“
„Ale ako môžeš potom vedieť, že čarodejnica nie si?“
„Nerozumiem, o čom hovoríte.“
„Ešte raz: Ako môžeš vedieť, že nie si čarodejnica, keď ani nevieš, čo to čarodejnica je?“
„Som nevinná, pane. Keby som bola tá, o ktorej hovoríte, vedeli by ste to.“
„Môžeš sa tu vyhrážať, koľko len chceš, ale nemôžeš urobiť viac, než ti je dovolené!“
„Som nevinná, pane. Nie som čarodejnica.“

Keď pokorný postoj Bridget Bishopovej ešte väčšmi rozpútal sudcov hnev, Bridget si začala uvedomovať, že jej pokojné vyvracanie absurdít, na ktoré nie je žiadny dôkaz, nebude účinným postupom, ako si zachrániť život. Ba zmocnila sa jej nezvrátiteľná predtucha, že jej osud je navždy spečatený. Usvedčujúci rozhovor vstúpil do histórie a v súčasnosti je azda najcitovanejšou časťou salemských procesov s čarodejnicami: salem.lib.virginia.edu

Bol podvečer 9. júna 1692. V mestečku Salem v štáte Massachusetts v USA čakala Bridget Bishopová na popravu. Bola obvinená z čarodejníctva – zo zločinu, o ktorom sama tvrdila, že ani nevie, čo to je – a čelila systému, v ktorom nemala ani najmenšiu šancu dokázať svoju nevinu. Jej opakované vyhlásenia „Som nevinná, nie som čarodejnica“ smerovali len do vetra.

Zo zachovaných historických záznamov vieme, že Bridget Bishopová dokázala aj v absurdnom procese vzdorovať a neochvejne trvala na svojej nevine. Preukázala nesmiernu vnútornú silu tým, že sa odmietla priznať k niečomu, čo neurobila, a to aj za cenu straty života. Bolo to gesto jej nespochybniteľnej vnútornej integrity.

Bishopová mala proste smolu. Bola iná. Jej životný štýl bol netradičný. Bola známa svojím nezávislým duchom aj tým, že nosila nápadné farebné oblečenie. Pohoršenie údajne vzbudzoval jej šarlátový živôtik, ale aj fakt, že po tom, čo dva razy ovdovela, sa vydala tretí raz, čo bolo vo vtedajšej puritánskej atmosfére absolútne neprípustné a stalo sa to témou šťavnatého ohovárania, súvisiaceho s jej „diabolskou podstatou“.

Akiste mnohým ležala poriadne v žalúdku a aj preto ju obvinili z čarodejníctva, a to nejeden raz. Posledným klincom do jej rakvy sa však stal nespochybniteľný „spektrálny dôkaz“.

Ide o dôkaz viditeľného zobrazenia ducha alebo démona: obete jednoznačne videli alebo cítili ducha obvineného (lat. spectrum, teda „vzhľad“ alebo „predstava“), a to aj vtedy, keď dané nebolo fyzicky prítomné. „Spektrálny dôkaz“ bol však pre súdy kľúčovým a veľmi obľúbeným dôkazom, v tom čase považovaným za celkom legitímny a postačujúci. Obvinení jednoducho tvrdili, že vidia ducha čarodejnice, ako ich týra. Spektrum bola teda špecifická forma duchovného útoku, ktorá sa spájala primárne s obvineniami z čarodejníctva.

Medzi ďalšími dôkazmi proti Bishopovej boli aj svedectvá o tom, že jej duch vraj navštevoval v noci mužov, a údajne sa v jej pivnici našli bábiky prepichnuté ihlami. No vyskytlo sa aj svedectvo, že spôsobila smrť ošípaných.

Naratív bezbrehého šialenstva a hystérie však pretrváva aj v 21. storočí (!). Obvineniam z čarodejníctva, metaforicky povedané, čelia aj dnes napríklad mnohí zamestnanci, ktorí sa odvážia poukázať na disproporciu v systéme, na nespravodlivosť alebo psychopatické či neférové správanie nadriadených. Veľmi rýchlo sú identifikovaní a onálepkovaní ako „potenciálna hrozba tímu“, od ktorej je potrebné tím preventívne „očistiť“.

Nasleduje tzv. „vytýkací list“ (v angličtine progress and improvement plan, PIP, v preklade do slovenčiny „plán pokroku a zlepšenia“), ktorý nie je ničím iným ako rituálnym odstránením nežiaducej osoby. V tomto zmysle by som rada dala čitateľskej verejnosti do pozornosti medzinárodne uznávanú autoritu a experta na šikanu na pracovisku, amerického sociálneho psychológa a zakladateľa centra Workplace Bullying Institute (Inštitút na prevenciu šikany na pracovisku) Dr. Garyho Namieho, ktorý sa spolu s manželkou, klinickou psychologičkou Dr. Ruth F. Namieovou už takmer štyridsať rokov venuje tejto problematike: workplacebullying.org

Bridget Bishopová je jednou z najznámejších postáv salemských čarodejníckych procesov, predovšetkým preto, že bola v roku 1692 prvou osobou popravenou za čarodejníctvo. Tieto procesy však nie sú len dávnou históriou, ale aj desivou ozvenou pretrvávajúceho sociálno-psychologického problému. Sú i svedectvom toho, ako sa silné ženy a muži, ktorí odmietnu akceptovať nespravodlivosť a neboja sa postaviť sami za seba, opakovane stávajú obetnými baránkami a ako sa na nich ukazuje prstom.

Je však možné, že si celú situáciu iba „namýšľajú“, sú „príliš citliví“ alebo dokonca berú veci „príliš osobne“. No možné je aj to, že im ich nadriadení pri poslednom stretnutí, keď im oznámia definitívnu výpoveď, povedia, aby ani toto „nebrali osobne“.

Hoci Bridget Bishopová nebola prvou obvinenou z čarodejníctva, bola prvou, koho súdny dvor uznal vinnou, a následne ju 10. júna 1692 popravili obesením. Jej poprava bola mrazivým začiatkom salemských čarodejníckych procesov, ktoré si v priebehu nasledujúcich mesiacov vyžiadali mnoho ďalších nevinných životov. V salemských legendách sa Bridget stala farbisto opisovanou postavou, niekedy zobrazovanou ako drsná a vášnivá žena, ktorá sa vysmievala puritánskym mravom.

Jej príbeh je dôležitým pripomenutím, že sloboda a rovnosť nie sú nikdy garantované a je potrebné ich neustále brániť. Jej príbeh je aj bolestnou lekciou o strachu a závisti a ich premene na nenávisť. Bridget Bishopovú ako jednu z posledných nevinných obetí salemských procesov legislatíva štátu Massachusetts plne rehabilitovala až v roku 2001.

Literatúra:

BROOKS, B. R. 2011. The Witchcraft Trial of Bridget Bishop. In: historyofmassachusetts.org (Tento blog poskytuje prepis výsluchu Bridget Bishopovej a ďalšie relevantné informácie.)

CHEEVER, E. The Examination Of Bridget Bishop. APRIL 19, 1692. In: famous-trials.com

MURIN, J. M.: 2003. Coming to Terms With the Salem Witch Trials. American Antiquarian Society. In: americanantiquarian.org

LINDER, O. D. Bridget Bishop. In: Famous Trials. UMKC School of Law. famous-trials.com

Prednáška profesora Bakera: 2023. A Storm of Witchcraft: The Salem Trials and the Failure of Leadership. youtu.be/

Salem Witch Trials. Documentary Archive and Transcription Project. 2018. The University of Virginia. Project Director: Benjamin Ray: In: salem.lib.virginia.edu

SAXON, V.: 2015. What Caused the Salem Witch Trials? Looking into the underlying causes of the Salem Witch Trials in the seventeenth century. In:  daily.jstor.org

STRAKOVÁ, M. 2020. Ohováranie je jedna z najkrutejších foriem šikany. Nedajte sa zatiahnuť do manipulatívnych hier šikanérov. In: mladetopole.sk

STRAKOVÁ, M. 2020. Šikana je cielené, systematické, interpersonálne ničenie konkrétnej osoby. In. mladetopole.sk

SWP No. 013: Bridget Bishop Executed, June 10, 1692. In: salem.lib.virginia.edu

The Workplace Bullying Institute. The American Pioneers. The Drs. Namie: workplacebullying.org

WALSH, S. N. 2021.  Salem Witch Trials in History and Literature. An Undergraduate Course. University of Virginia. In: salem.lib.virginia.edu

Rozhovory o spojení s čarodejníckymi procesmi

Americká autorka a historička Deborah Harknessová sa v rôznych rozhovoroch zmienila, že objavila rodinné prepojenie na salemské čarodejnícke procesy, čo dodalo jej bádaniu osobný rozmer. Napríklad v článku pre časopis People:
people.com

Webstránka Deborah Harknessovej: deborahharkness.com