Za básnický debut Pohľadnice z neviditeľných miest udelili Martine Strakovej ako prvej debutantke v dejinách Slovenska prestížne medzinárodné ocenenie The Bridges of Struga Award, ktoré vyhlasuje pod patronátom UNESCO medzinárodná porota na v Európe najstaršom festivale poézie Struga Poetry Evenings v Severnom Macedónsku.
Básnická zbierka prináša čitateľom poéziu impresionizmu a je rozdelená do štyroch navzájom prepojených častí: Kabinetky, Herbáriá, Lepidoptera (ktorej súčasťou sú tri grafické básne), a záverečný cyklus desiatich spevov Rímske pínie. Básnické texty sú obohatené autorskými ilustráciami Lívie Kožuškovej.
„Hneď na úvod treba povedať, že Strakovej debut prekvapí absenciou rozpačitosti, ktorá môže byť pri prvotinách prítomná. Jeho vnútorná prezieravosť budí dojem, že autorka si na výslednej podobe dala záležať a budovala ho dlhší čas, ktorý sa pozitívne podpísal na kvalite.“ (Peter Prokopec, Glosolália 1/2020.)
„Straková dokáže presvedčivo vo svojej poézii vykresliť ʻneviditeľné miestaʻ, ktoré vďaka získaniu týchto textových pohľadníc chceme navštíviť a strácaním sa v nich ich preskúmať.“ (Matúš Mikšík, Knižná revue 7– 8/2020.)
„The speaker of the poems has a gift for thinking sympathetically about the growing of plants, in parallel to her own growing. This goes for even such a humble, not-much-admired variety as Portulaca oleraca ~ dog-grass. Or Arnica montana ~ mountain arnica, another plant not wont to live luxuriously, which inspires a fine miniature:
„Poézia Martiny Strakovej plynie živo a neobmedzene. Autorka nám v básnickej zbierke Pohľadnice z neviditeľných miest ponúka svoju širokú lyrickú dušu, ktorá žije naplno a v súlade s prirodzeným prostredím a dokáže sa tak vcítiť do krajiny, ktorá ju obklopuje. Pred čitateľmi sa vynára vnútorný svet lyrickej protagonistky, predstavený s výrazne expresívnou obraznosťou.
Básne sú miestami podfarbené melancholickosťou a citlivosťou, zároveň sú výstižným výkrikom a priklonením sa k tomu dôstojnému a peknému v našej existencii, no napokon znamenajú aj vzburu proti disharmónii v prírode a proti absurdite času.
Je dobré, že sa teraz môžeme pozrieť na autorkine hodnotné ,básnické pohľadniceʻ aj cez prizmu macedónskej kritickej optiky.“ (Zvonko Taneski, 2020)
„Na tvorbe Martiny Strakovej ma od samého začiatku zaujal nielen jej nevšedný talent, mimoriadna umelecká citlivosť, obrovský metaforický potenciál a výrazná originalita trópov, ale omnoho viac. Je to autorkina neobvyklá znalosť rôznych – a v žiadnom prípade nie jednoduchých či povrchných – vedeckých teórií z rozličných oblastí.
Ba čo viac, autorka sa neobmedzuje na obyčajnú prezentáciu alebo ploché etablovanie týchto znalostí, ale dynamicky a tvorivo s nimi pracuje, nachádza v nich zdroje ešte komplexnejších metafor a poetické či dokonca filozofické interpretácie fyzických, chemických alebo matematických zákonov a pravidiel. Čítať Martininu poéziu je rozhodne veľkou výzvou, ale prekladať ju je až luxusom a privilégiom. A mám z tohto luxusu a privilégia veľkú radosť.“ (Mircea Dan Duta, 2021.)