Siesta je stav bytia, keď aj mačka Kleopatra zalomí. Zdriemnuť si treba vedieť a je vhodné naučiť sa, ako si tento stav bytia dopriať a vedome si ho užívať ako dar. Vedieť, ako „čilovať“, vedieť, ako si dopriať krátky „ketnep“ (po anglicky cat nap, čo v slovenskom preklade znamená čosi ako mačacie schrupnutie).
Pretože človek potrebuje regenerovať aj počas dňa práve preto, aby mohol svoj aktívny čas prežiť plnohodnotne, efektívne a na šťastnej vlne.
A ak ste sa to doposiaľ nenaučili, máte vždy možnosť podujať sa na tréning chuti zdriemnuť si à la mačka Kleopatra, ktorá sa svojim chutiam poddá zakaždým a celkom bez výčitiek svedomia.
Nie ako niektorí dvojnožci, ktorí síce majú chuť zdriemnuť si, no keď si tento pocit pripustia a doprajú si čo i len päťminútovku relaxu, pocítia výčitky svedomia a previnilosť, že snáď urobili čosi nemiestne.
Nie je to lenivosť
Túžba po krátkom odpočinku a schrupnutí si počas dňa nevzniká z lenivosti, lež z potreby regenerácie organizmu, z potreby privolať pocit omladenia.
Potreba osobných minipáuz, s ktorou sa mnohí stretávame v skorých popoludňajších hodinách, nie je znakom nechuti do práce či zápecníctva, ba ani nevyhnutne nesúvisí s tým, koľko sme predošlú noc spali či nespali. Boli dokonca časy, keď sa poobedné zdriemnutie považovalo za prirodzenú súčasť dňa každého človeka.
Aby sme si mohli naplno vychutnať výhody zdriemnutia, možno si ho budeme najprv musieť „povoliť“. Keď sa budeme pokúšať zdriemnuť si, no pritom budeme pociťovať výčitky svedomia alebo sa trápiť pre zoznam úloh, ktoré sú pred nami, neprinesie nám to veľa osohu, pretože tieto myšlienky nám nedovolia zaspať.
Vždy, keď to je možné…
Skúsme si zdriemnuť každý deň v rovnakom čase a trebárs si aj nastavme budík, aby sme mali istotu, že nebudeme spať príliš dlho. Naučiť sa schrupnúť si a užívať si regeneračné výhody tohto pozitívneho návyku nám môže pomôcť zobudiť sa s pocitom omladenia a pripravenosti na zvyšok dňa.
„V súčasnom svete sme veľmi často tlačené do naskutku neprirodzených situácií, keď sa choro vyžaduje byť čo najproduktívnejšou, keď sa na človeka kladú nesplniteľne nalinajkované normy, a to zväčša v najnevhodnejšom, najutlmujúcejšom čase dňa, teda po obede – ach, aké šialenstvo!“ povedala Gertrud Wurmová v telefonáte so Sjúzun presne 18. apríla 2024, zatiaľ čo si jej mačka Kleopatra pokojne priadla na parapete.
Titulná fotografia © Luca Belardi, 2024.
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Žije a tvorí v Bratislave. Viac o autorke >>