Ľudstvo potrebuje utópie. No nie ako konečné stanice, ale ako horizonty, ku ktorým sa oplatí kráčať. Prednedávnom som jeden takýto horizont našla v areáli Otta Wagnera vo Viedni. Uprostred historickej architektúry, ktorá kedysi striktne definovala hranice medzi „normálnym“ a „iným“, dnes sídli Queer Museum Vienna.
Keď maľba chutí
Výstava s názvom „Imagining Queer Utopia“ ma zasiahla nečakanou kvalitou. Často hľadáme v umení koncept, no tu som našla čistú, pulzujúcu maľbu. Mimoriadne ma oslovil Pawel Matyszewski, autor vizuálu plagátu výstavy, ktorá potrvá až do 21. júna 2026.
Jeho práca má v sebe zvláštnu „šťavnatosť“ – je to farebný manifest sexuality a identity, ktorá sa odmieta nechať zaškatuľkovať. Je to presne to Fluid Self, o ktorom premýšľam aj pri svojej práci: identita ako prúd, nie ako pevná forma.
Šarády pod korunami stromov
K utópiám patrí aj komunita a hravosť. Po výstave som aj s partnerom skončila v útulnom múzejnom bare s predzáhradkou. Na lavičkách nám napadlo čosi, čo v dnešnom digitálnom svete môže pôsobiť takmer revolučne: hrali sme sa šarády.
Bola som tigrom. Bola som rybou. V tom bezpečnom priestore utópie, vtedy a tam, ktorý sme si vytvorili, bolo možné stať sa iným živočíchom.
O čom v tej chvíli premýšľali okolité stormy?
Súvisiace
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Je taktiež autorkou e-knihy Písanie sebe ako meditácia. Desať písomných cvičení na prebudenie tvorivosti zahĺbením sa do vlastného vnútra. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Viac o autorke >>