Hviezda Hollywodu a geniálna vynálezkyňa
Bola spájaná s hollywoodskou noblesou, exotickou krásou a škandálmi strieborného plátna. Ako „najkrajšia žena na svete“ sa stala ikonou Zlatého veku Hollywoodu. No málokto tušil, že za maskou filmovej divy sa skrýval mozog géniusky, ktorej vynález položil základ pre moderné technológie ako wifi , Bluetooth a GPS.
Jej životný príbeh bol dvojitým scenárom. Začal v komorných viedenských salónoch, prešiel dramatickým útekom z nešťastného manželstva a vyvrcholil pod žiarou reflektorov filmových štúdií Metro Goldwyn Mayer (MGM) v Amerike. Avšak jej najväčšia rola sa neodohrala pred kamerou, ale v tichu jej súkromného vynálezcovského ateliéru.
Zlatý vek Hollywoodu a noci pri rysovacej doske
Hedwig Eva Maria Kiesler, neskôr známa ako Hedy Lamarr, sa narodila 9. novembra 1914 vo Viedni. Už v mladosti prejavovala vášeň pre herectvo, ale aj bystrý záujem o techniku. Rodičia ju od malička učili, ako veci a svet okolo nej fungujú.
Po úspešnom, no kontroverznom európskom filme Extáza (1933) a nešťastnom manželstve s Friedrichom Mandlom, rakúskym obchodníkom so zbraňami, utiekla Hedy v roku 1937 do Londýna a následne do USA, kde sa stretla so šéfom filmových štúdií MGM Louisom B. Mayerom. Mayer jej navrhol zmeniť si meno na umelecké Hedy Lamarr (na počesť herečky Barbary La Marr) a sľúbil jej hviezdnu kariéru.
Napriek obrovskému úspechu ju monotónnosť hollywoodskych rolí nudila. „Pôvab je len povrch. Skutočná sila ženy je ukrytá v bystrosti jej mysle – a to je kvalita, ktorú mi Hollywood nemôže vziať,“ vyhlásila Hedy. Voľné chvíle netrávila na večierkoch, ale venovala sa svojej skutočnej vášni – vynálezcovstvu. Pracovala na zlepšení semaforov, vyvinula šumivú tabletu na výrobu sódy a neustále premýšľala, ako svet okolo seba vylepšiť.
Vynález, ktorý zmenil svet: frekvenčný skok
Skutočný prelom nastal počas druhej svetovej vojny. Hedy, hlboko znepokojená nacistickými praktikami a tým, ako nemecké ponorky potápajú spojenecké lode, hľadala spôsob, ako pomôcť. Videla problém v ovládaní rádiom riadených torpéd. Nepriateľ dokázal ľahko rušiť signál a odviesť torpéda od cieľa.
Spolu so svojím priateľom, avantgardným hudobným skladateľom Georgeom Antheilom, dospela k revolučnému nápadu. Antheil predtým experimentoval so synchronizáciou šestnástich pián pomocou perforovaných papierových pások – princípu, ktorý sa používal v mechanických klavíroch, tzv. pianolách.
Spojením jej technických znalostí a jeho hudobného princípu vytvorila systém „Frequency-Hopping Spread Spectrum“ (FHSS) – technológiu rozprestretého spektra so skákaním frekvencií.
Princíp: Namiesto vysielania signálu na jednej frekvencii, ktorá sa dá ľahko zablokovať, sa signál a prijímač neustále a synchrónne prepína (skáče) medzi desiatkami rôznych frekvencií.
Výsledok: Torpédo mohlo byť riadené na cieľ bez toho, aby nepriateľ vedel predvídať, na ktorej frekvencii sa signál nachádza. Signál sa tak stal prakticky nezastaviteľný a extrémne ťažko rušiteľný.
Patent a zabudnutie
V roku 1942 získali Hedy Lamarr a George Antheil americký patent č. 2 292 387 pod názvom „Secret Communication System“ (Tajný komunikačný systém).
Ich ponuka pre americké námorníctvo však bola prijatá s chladným odmietnutím. Lamarr, napriek svojej sláve, bola vnímaná primárne ako herečka, nie ako seriózna vedkyňa. Námorníctvo považovalo jej vynález za príliš komplikovaný a tak jej navrhli, aby namiesto svojich výmyslov pomáhala s predajom vojnových dlhopisov, čo aj robila a získala pre armádu milióny dolárov.
Až po vypršaní platnosti patentu (v roku 1959) začala americká armáda FHSS systém používať. Technológia sa stala základom pre bezpečné vojenské komunikácie a neskôr, po jej uvoľnení pre civilné účely, sa stala pilierom všetkých moderných bezdrôtových prenosov, vrátane Wi-Fi, technológie Bluetooth a satelitnej navigácie GPS.
Odkaz géniusky
Hedy Lamarr zomrela 19. januára 2000. Počas svojho života sa za svoje vynálezy nedočkala žiadnej finančnej odplaty. Jej patent FHSS vypršal dlho pred jeho masovým komerčným využitím.
Až ku koncu jej života sa dočkala zaslúženého uznania. V 90. rokoch 20. storočia jej boli udelené ocenenia za jej vedecký prínos. V roku 2014 bola v USA in memoriam uvedená do National Inventors Hall of Fame (Národná sieň slávy vynálezcov), čím sa konečne oficiálne potvrdil jej odkaz ako skutočnej priekopníčky vedy a techniky.
Príbeh Hedy Lamarrovej je dôležitou pripomienkou, že génius sa skrýva aj tam, kde by sme ho najmenej čakali. Krása a intelekt sa nevylučujú, a inšpirácia pre technologické prelomové momenty môže prísť z nečakaných smerov – dokonca aj z mechanických klavírov.
Zdroje a ďalšie čítanie
Rhodes, Richard. (2011). Hedy’s Folly: The Life and Breakthrough Inventions of Hedy Lamarr, the Most Beautiful Woman in the World. New York: Vintage Books.
Dean, Alexandra (Réžia). (2017). Bombshell: The Hedy Lamarr Story [Dokumentárny film]. Spojené štáty americké: Reframing Pictures. (Dostupné na rôznych streamovacích službách.)
Lamarr, Hedy; Antheil, George. (1942). Secret Communication System. US Patent Office. Patent č. 2,292,387. Vydané 11. augusta 1942. [Online]: Kompletné znenie patentu
National Inventors Hall of Fame (NIHF). (b.r.). Profil Hedy Lamarr. [Online]: Profil v Sieni slávy vynálezcov
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Je taktiež autorkou e-knihy Písanie sebe ako meditácia. Desať písomných cvičení na prebudenie tvorivosti zahĺbením sa do vlastného vnútra. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Viac o autorke >>