Hovorí sa, že do Ríma človek nechodí len pre obdivovanie architektúry, ale po inšpiráciu, ktorú v zhone bežného dňa takmer nepočuť. Moja marcová cesta do večného mesta mala presne takýto ráz. Hoci bol marec chladnejší, rímske ovzdušie si zachovávalo tú príjemnú umiernenosť, ktorú sa podvedome snažíme vniesť aj do našich vlastných príbytkov a vnútorných záhrad. Práve tam, v priestoroch Národnej galérie moderného umenia, som stretla dámu v zelenom. Umelkyňu, ktorej meno znie ako pieseň a ktorej svet sa stal mojím novým útočiskom: Gulistan.
Záhrada ako fenomén a štvrtá dimenzia
Pre Gulistan nie je záhrada len kúskom zeme s kvetmi. Je to spirituálny, nekonečný priestor ohraničený rámom obrazu. Jej výstava Time Garden ma zasiahla svojou koncepciou „záhrady v čase“. Je to ukážkový príklad heterotopie – miesta „mimo“, ktoré má vlastné pravidlá, vlastný rytmus a kde čas plynie inak. V jej svete nemožno nič urýchliť, pretože rastliny majú svoj biologický rytmus, ktorému sa musíme podriadiť.
Záhrada je pre ňu návratom k tradícii, tak hlboko zakorenenej aj v čínskom uvažovaní a kultúre. Gulistan ju povyšuje na niečo nadčasové. Na miesto mieru a pokoja, na raj, do ktorého nás pozýva vstúpiť a nájsť tam stratenú rovnováhu.
Vizualita: Biela tvár a svet ako podklad
Pri pohľade na jej plátna som sa neubránila porovnaniu s našou Dorotou Sadovskou. Gulistan brilantne ovláda maliarsku manieru, poctivú maľbu a proporciu. Jej štýl je fascinujúci – alabastrové, biele tváre postáv v kontraste s vibrujúcim neónovo žltým alebo zeleným pozadím.
Paradoxne, to podstatné vyzdvihuje tým, že tváre ponecháva v úzadí, už práve spomenutou farebnosťou. Tým do popredia vystupuje farebný podklad, za ním ubiehajúci svet, ktorý portrétom dodáva veľmi zaujímavé napätie.
List do diaľky
Naša prvá rímska iskra nezhasla. S Gulistan sme zostali v kontakte a naša elektronická korešpondencia je pre mňa vzácnym darom. Ako som jej napísala v jednom z mailov:
„Tvoje umenie sa ma hlboko dotklo. Je to skutočný svet poézie. Tvoje alabastrové portréty a vibrujúce pozadia vytvárajú fascinujúce napätie – je pozoruhodné, ako sú tváre zvýraznené práve tým, že zostávajú v úzadí.“
Tento článok je mojím ďalším pozdravom pre ňu. Cítim sa šťastná, že som mohla stretnúť spriaznenú dušu a zároveň spoznať svoju „vzdialenú priateľku“.
Súvisiace:
Vetrom oživené vlnenie vlákien Hannah Streefkerk
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Je taktiež autorkou e-knihy Písanie sebe ako meditácia. Desať písomných cvičení na prebudenie tvorivosti zahĺbením sa do vlastného vnútra. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Viac o autorke >>