Vstúpte do sveta Gertrud Wurmovej
Zasielam Vám krátky fotografický príbeh pre mňa úžasnej inštalácie dvoch umelkýň a spoluautoriek Kariny Mendreczky a Katalin Kortmann Járay s názvom Oasis.
Pokračovať v čítaní „Oasis, kabinet kuriozít vo viedenskom MuseumsQuartier“
Mám rada dni, keď sa vo vlastnom meste cítim ako turistka. Vlastne si tento stav dokážem kedykoľvek sama navodiť a aj si ho cielene a pravidelne navodzujem napríklad i tým, že sa zahľadím na zaujímavý detail fasády pekného domu, všimnem si takú maličkosť, ako na konkrétny dom dopadá slnko práve v jedinej a neopakovateľnej chvíli, všímam si farby, ktoré sa počas dňa menia (naučila ma to mama, keď sme spolu od môjho útleho detstva chodievali na prechádzky).
Pokračovať v čítaní „Nezabudnuteľný víkend. Bratislavské mestské dni 2023“
Román Smäd po živote populárneho amerického spisovateľa Irvinga Stona (1903 – 1989), ktorý sa preslávil svojimi historickými biografiami, predznamenal v čase svojho prvého vydania nový smer písania životopisných kníh.
Presne taká je aj špecifickosť odtieňov ružovej, bledomodrej a hráškovozelenej v dielach holandského maliara Hieronyma Boscha. Ide o viac ráz nenapodobiteľnú špecifickosť farebných odtieňov – farieb. A presne tak ako sa dá ihneď priradiť Fullova červeň (teda priradiť konkrétny odtieň červenej k Fullovi), presne tak sa dá farebná neopakovateľnosť trojkombinácie bledoružová-bledomodrá-hráškovozelená priradiť k Boshovi.
Obraz van Goghových slnečníc nevšedných odtieňov žltej, okrovej a zemitej na neuveriteľne zelenomodrom podklade. Tento odtieň zelenomodrej sa hádam ani nedá zopakovať, navyše v kontraste s okrovo-žltou sa hĺbka neopakovateľne namiešanej „podkladovej zelenomodrosti“ ešte väčšmi zvýrazní. Pokračovať v čítaní „Slnečnice. Výstava ikonickej série obrazov slnečníc Vincenta van Gogha teraz aj na filmovom plátne bratislavského kina Nostalgia“
Kurióznou záľubou Gertrud Wurmovej je zbieranie nálepiek (a to aj nálepiek z banánov či iného ovocia) a okrem toho Gertrud miluje porcelánové solitéry, ktoré má vystavené vo vitríne vo svojom bratislavskom ateliéri; nechýba tam ani zbierka miniatúrneho porcelánového riadu pre bábiky. Pokračovať v čítaní „Gertrud Wurmová a denník vďačnosti“
Kontinuálny stav bezpečia si Gertrud Wurmová privoláva tým, že sa v mysli prenesie do detstva a predstaví si babinku a deduška a že je u nich v kuchyni, kde vonia čerstvo uvarený šípkový čaj (šípky vždy vlastnoručne zbierala babinka, a teda boli 100 % bio). Pokračovať v čítaní „December a pocit bezpečia“
Začal sa november, čo je pre Gertrud Wurmovú začiatok času babušenia sa do tepla bavlnenej deky v prítomnosti mačky Kleopatry. Pokračovať v čítaní „November, svetlo, teplo a vôňa sviečky“
Gertrud Wurmová sa dnes vybrala na relaxačnú prechádzku po jesennom historickom centre Bratislavy. Od Rolandovej fontány na Hlavnom námestí si to šinie cez nádvorie Starej radnice a popri Primaciálnom paláci ďalej smerom na Kamenné námestie.
Pokračovať v čítaní „Gertrud Wurmová: Kvety z raja. Jesenná prechádzka v centre Bratislavy“