Básnik musí veľmi dobre vedieť, čo presne chce povedať

Rozhovor s bulharskou poetkou Dimanou Ivanovovou

Poetka Dimana Ivanovova sa slovenskému publiku predstavila na medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica. Medzičasom sme sa s autorkou stretli a prinášame vám krátky rozhovor.

Čo pre teba znamená poézia?

Poézia pre mňa znamená veľmi osobitý vzťah so svetom okolo nás, s ľuďmi a vecami. Poézia a slová sú materiálnym výrazom našich citov k ľudom a veciam vo svete a okolo nás. No poézia je aj výrazom a cestou ako svet nielen cítiť, ale aj predpovedať či „vyveštiť“. Básnici sú proroci svojho času, a slová básní sú materiálnym znakom nekonečného metafyzického vesmíru.

Prečo píšeš?

Pretože existujem. Píšem, aby som mohla tento svet lepšie spoznať a poézia ako hra s jazykom je pre mňa dôležitá. Svet chcem vnímať iným spôsobom, chcem sa doň vcítiť a takto zvládnuť jeho dobré a aj tie menej dobré momenty.

Čo pre teba znamená dobrá báseň a kedy báseň považuješ za hotovú?

Tak to je ťažká otázka. Myslím si, že skôr viem lepšie posúdiť cudzie básne než tie svoje. Preto si vždy rada vypočujem názor od svojich kolegýň a kolegov, poetiek a poetov. Som presvedčená, že básnik musí veľmi dobre vedieť čo presne chce povedať. Ak autorka/autor vyjadrí svoje myšlienky jednoduchým spôsobom, bez metafor a iných poetických prostriedkov, je tu vždy riziko, že to už nebude dobrá báseň… Čo sa formy týka, tá by nemala ovplyvniť kvalitu básne. Dobrá báseň je ale isto taká báseň, ktorá na človeka zapôsobí a zanechá v ňom silný dojem. Ak si prečítaš báseň, ktorú po chvíli zabudneš, tak to asi nebola dobrá báseň.

Kedy píšeš?

Píšem keď mám inšpiráciu. A tá mi prichádza zvyčajne cez noc, keď vyjde mesiac a môžem vidieť svoje sny.

Čo je podľa teba zmyslom života?

Život je veľkou ilúziou. A vesmír je obrovský, takže ani celý život písania nestačí, aby sme ho spoznali. Čokoľvek urobíme, budeme stále len veľmi maličkí oproti svetu, ktorý je božským stvorením. Zmyslom života je zrejme naučiť sa žiť v harmónii so sebou a dosiahnuť svoju vlastnú dokonalosť. Niekto nájde harmóniu v rodinnom živote, iný v slobode. Pre mňa je zmyslom života byť sama sebou a robiť to, čo ma napĺňa a čo cítim, že robiť musím. Napĺňa ma písanie básní. Písanie je mojím spôsobom ako byť sama sebou. Napokon v určitých fázach života, človek nachádza rôzne jeho „zmysly“. Pre mňa to, v istej životnej etape, bola túžba dosiahnuť čo najväčšie poznanie a preto som si aj neskôr urobila doktorát, ktorý zas pre niekoho iného môže byť úplnou stratou času. Takže odpoveď na otázku zmyslu života je ťažké zhrnúť v niekoľkých riadkoch. Myslím si však, že najdôležitejšie je v každom životnom období žiť v harmónii so sebou a byť sám sebou.


Dimana Ivanovova, fotografia: Tonya Atanakova

Dimana Ivanovova je predstaviteľkou mladšej strednej generácie bulharských poetiek. Je autorkou dvoch básnických zbierok – Pozvanie k otcovstvu (orig. Pokana za bašta, 2012) a Abeceda túžob (orig. Azbuka na želanijata, 2016. Jej výber poézie v slovenskom preklade Igora Hochela Som ako morská voda vydalo vydavateľstvo Ars Poetica (2018).

Rozhovor bol pôvodne publikovaný na webe arspoetica.sk.

Súvisiace:

Slovenská poézia cestuje v sofijskom metre.

 

error: Content is protected !!