Vstúpte do môjho sveta
Toto ste zatiaľ ešte nemohli vedieť, no Gertrud Wurmová zbiera nálepky. (A to aj nálepky z banánov a iného ovocia.) Odkladá si dokonca aj lístky z divadla, kina a koncertov, ktoré si potom lepí do kroniky a dopĺňa ich krasopisne písanými spomienkami.
Pokračovať v čítaní „Gertrud Wurmová má chuť“
môj milý nosí dlhé vlasy
ach, tá zima, zima, čo nás tisne
tesne k sebe už stojí predo dvermi, prichádza
so snežným záprahom psov v oknách rozsýpa
ľadové kvety
v peci horia uhlíky a ty,
môj krásny snehobiely kladieš mi hlavu do lona
šepnem sú to sane, ktoré sa už neudržia
sneh sa nás dotýka na najcitlivejších miestach
na dvore horí v popolniciach Darling? zašepká drozd
Z nemčiny preložila Martina Straková
Pokračovať v čítaní „Sarah Kirsch ::: Vzduch už vonia snehom“
Jedným z preukázateľných znakov Gertrudinej charizmy je, že sa dokáže tešiť. Tešiť sa bezvýhradne, čistou a nevinnou radosťou dieťaťa. Tešiť sa z maličkostí. Z vtáčieho spevu, z prvého snehu, z raňajok. Pokračovať v čítaní „Sneží a Gertrud Wurmová začína s písaním vianočných pohľadníc“
Gertrud Wurmová vie, ako si spríjemniť všedné chvíle vo vlastnom príbytku, pretože dnes už dokáže byť v jednote sama so sebou. (Vie so sebou byť a vyjsť.) Dokáže vystúpiť zo svojej hlavy a prestať myslieť na to, čo bude. Jednoduchou vizualizáciou dopravnej značky STOP zastaví tok nástojčivých myšlienok a vychutnáva si šálku bylinného čaju z medovky lekárskej. Pokračovať v čítaní „Gertrud Wurmová to myslí vážne“
Trblet krídel a diamantovo krásna ozdoba na bahnistej zemi v bratislavskom lesoparku. Bolo to presne 17. novembra 2021. Na prechádzke. Vzácna chrobáčica, pomyslela som si. Nôžky mala zaborené v bahne a takmer sa nemohla hýbať. Tak som ju opatrne položila na list a preniesla do bútľaviny stromu obďaleč. Verím, že sa potom zregenerovala a teraz niekde spí, zazimovaná v drevine stromu.
Pokračovať v čítaní „Drevár fialový (Xylocopa violacea) je čmeliak, ktorý je vlastne (vzácnou) včelou a námetom na ďalší kurz tvorivého písania“
Keď som ti rozprávala o strome ktorý má priestor aby mohol rásť /// o mojom obľúbenom strome pri úľoch a pri včelách /// ……… Keď som ti rozprávala o mojom obľúbenom strome /// Keď som ti /// Keď som ti rozprávala /// o strome /// …………….. O strome ktorý má priestor aby mohol rásť /// a rastie /// O mojom obľúbenom strome /// Keď som ti rozprávala tam všade /// Tam všade budeme pri úľoch a pri včelách /// Bzučanie tam všade /// Tam všade budeme pri strome ktorý má priestor aby mohol rásť………
Presne šesťstopäťdesiatjeden strán má antológia z tvorby účastníkov 19. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2021. Jeden by si pomyslel, že také niečo nie je možné. Obzvlášť v čase, ktorý vydavateľským knižným procesom nie je príliš naklonený. No ja nedbám a hladkaním prechádzam rukou po obálke antológie s nádherným dizajnom a neskôr si v nej listujem a čítam akoby v denníku. Pokračovať v čítaní „Častice života a návrat k magickej sile poézie“
Bolo to v kostýme, ktorý akoby až kozmonauticky stelesňoval techniku strihu a bolo to v júli 1916, keď v Kabarete Voltaire v Zurichu vystúpil so svojim manifestom nemecký básnik Hugo Ball a vyslovil „DADA“. Ono bolo tým magickým slovom, ktoré sa malo stať zaklínadlom proti všetkým hrôzam vojny, proti nezmyselným konfliktom… Pokračovať v čítaní „100 rokov DADA alebo ako vytvoriť originálnu dadaistickú báseň“
S Manfredom Chobotom som mala možnosť zoznámiť sa vďaka medzinárodnému festivalu poézie Ars Poetica, ktorý každoročne, od roku 2003, prináša na Slovensko to najlepšie z domácej i svetovej poézie. Chobot bol účastníkom 14. ročníka festivalu a tento rozhovor vznikol po jeho vystúpení v novembri 2016 v SNG Café Berlinka v Bratislave.
Pokračovať v čítaní „Čítanie básne nemá byť lúštením sudoku. Rozhovor s rakúskym básnikom Manfredom Chobotom“