Nech vojde ten pravý

Viete o tom, že keď si do svojho príbytku pozvete upíra, je celkom možné, že sa ho len tak nezbavíte?

Låt den rätte komma in (Nech vojde ten pravý) je obzvlášť kvalitný (trošku temnejší) film režiséra Tomasa Alfredsona, ktorý som mala možnosť v ostatnom minulom čase vidieť. (Ide o brilantne sfilmovanú rovnomennú literárnu predlohu, dnes už kultový upírsky horor od Johna Ajvideho Lindqvista.) Ale prečo dnes o tomto filme opätovne píšem?

Už dlhšie premýšľam o svojom osobnom priestore, o nejakej útulni v podobe bytu, balkóna, ateliéru, apartmánu či záhrady. Ide vlastne o akýkoľvek kúsok priestoru jednotlivca, v ktorom sa cíti bezpečne, v ktorom rád zotrváva sám so sebou, kde spí, číta si, teší sa alebo smúti, stretáva sa s priateľmi a rodinou. Je to osobný, priam až sakrálny priestor.

Premýšľam o tom, aký krehký je (aj o jeho pevnom vymedzení – keď si predstavím, že za tamtými stenami sa nachádza ďalší priestor, priestor niekoho iného), a dnes už s oveľa väčšou opatrnosťou chránim toto svoje útulie pred akýmikoľvek možnými vonkajšími vplyvmi.

V centre napínavého deja Alfredsonovej filmovej snímky je dvanásťročné dievčatko – upírčiatko Eli (Lina Leanderssonová), ktoré býva na štokholmskom panelákovom sídlisku, a jej rovnako starý a v škole šikanovaný kamarát Oskar (Kåre Hedebrant), sused z vedľajšieho bytu.

Dorozumievajú sa medzi sebou signálmi vyťukávanými na stenu. Pri stretnutiach sa rozprávajú, chodia na prechádzky, hrajú sa s Rubikovou kockou alebo len tak sedia a nehovoria vôbec nič. To ticho však nie je trápne, obaja sú tak trochu z iného sveta, zvláštni a veľmi osamelí.

Divák sa stáva svedkom, ako sa medzi nimi vytvára čoraz silnejšie puto. Tento jedinečný filmársky kúsok je metaforickým príbehom o osude, nevšednom priateľstve a sile priateľstva. Okrem všeličoho iného (je toho vo filme neúrekom) je snímka Nech vojde ten pravý príbehom aj o tom, že upír môže vkročiť do vášho príbytku iba vtedy, keď ho vyslovene pozvete. Môže sa však stať (a, žiaľ, veľa ráz sa to aj stáva), že si do života prizveme upíra bez toho, že by sme čo i len tušili, že je to upír…

Titulná ilustrácia od Dorothe (Dark Moon Art) z platformy pixabay.com