Blog

Presne šesťstopäťdesiatjeden strán má antológia z tvorby účastníkov 19. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2021. Jeden by si pomyslel, že také niečo nie je možné. Obzvlášť v čase, ktorý vydavateľským knižným procesom nie je príliš naklonený. No ja nedbám a hladkaním prechádzam rukou po obálke antológie s nádherným dizajnom a neskôr si v nej listujem a čítam akoby v denníku. Pokračovať v čítaní „Častice života a návrat k magickej sile poézie“

Ak sa povie psychoanalýza, vynorí sa väčšine z nás meno jej popredného „mága“ Sigmunda Freuda, ktorý túto, vo vtedajších časoch revolučnú metódu liečenia psychických porúch, vypracoval. Psychoanalýza má však aj ďalšie výrazné postavy zatienené otcom – zakladateľom, medzi ne nesporne patrí aj Karen Horneyová. Pokračovať v čítaní „Nie je všetko Freudom, čo sa blyští“

Melanchólia alebo zádumčivosť – termín spájajúci sa s antikou. Je odvodený od gréckeho slova melan cholé, čo v preklade znamená čierna žlč. Tento pojem zaviedol Hippokrates, ktorý tvrdil, že ľudské telo obsahuje krv, sliny, žltú a čiernu žlč, pričom za jedinečný naturel človeka je zodpovedné miešanie práve týchto tekutín. Ak však pri onom tajomnom miešaní vznikne nepomer a čierna žlč preváži nad ostatnými tekutinami, ľudská bytosť sa stane melancholickou. Povedané inými slovami, je vydaná napospas samote, pocitom úzkosti, zúfalstvu a prázdnote, no najmä nepochopeniu zo strany svojho okolia. Pokračovať v čítaní „Melancholické miešanie tekutín a textu“

Slinkachu je britský streetartový umelec, fotograf a vizuálny básnik zmenšenín ľudí (plastikových mini postavičiek) tých najvšednejších a zároveň najprehliadanejších zákutí, aké si človek dokáže predstaviť. Jeho projekt Malí ľudia v meste (Little People in the City) je oslavou miniatúry v rôznych zmysloch, kde zdanlivo prehliadané životné priestory každodennosti nadobúdajú nové rozmery a nútia človeka zamyslieť sa.

Pokračovať v čítaní „Poézia miniatúry ako street art“

Na začiatku príbehu bola otázka. Dlho ležala napísaná a nezodpovedaná v liste, neskôr ako pavučina visela vo vzduchoprázdne a vyše tri roky čakala na svoju odpoveď, pričom dúfala, že tá sa časom nájde aj sama, že sa vynorí ako ozvena. Ako možno zabrániť vojne? Virginia Woolfová, ktorej bola táto pomyselná otázka istým mužom adresovaná, sa vo svojej eseji Tri guiney pokúsila o konkrétnu odpoveď. Pokračovať v čítaní „Svitanie na lepšie časy v krajine outsideriek“