Gertrud Wurmová sa teší, že jej v záhradke pred domom začínajú rásť tekvice hokkaido
Malé radosti v podobe mladunkých výhonkov tekvičiek hokkaido, ktoré sa na jar derú von zo zeme, potešia Gertrud Wurmovú každoročne. Tekvičky má zasadené takmer všade a výhonky sa aj všade plazia – malé zelené chápadielka či predĺžené tykadlá, ktoré majú v sebe zakódované, že keď príde správny čas, posypú celú Gertrudinu záhradku sýtooranžovými tekvičkami. Pre Gertrud je práve táto špecifická transformácia jednou z každoročných radostí a pastvou pre oči.
Čo tam po Sandokanovi z virtuálnej reality, čo tam po sklamaniach z nenaplnených priateľstiev a partnerstiev, po nedodržaných sľuboch a vzdušných zámkoch Iksa Ypsilona. A čo tam po negativite!
Gertrud každodenne preprogamováva svoje myslenie na pozitívne, pretože je presvedčená, že mozog nám vytvára množstvo falošných správ, ktoré nás utvrdzujú v mylných presvedčeniach o sebe samých.
Práve v tomto momente Gertrud myslí na Dvořákovu Rusalku, svoju obľúbenú operu, plnú hudobných kontrastov, ktorú prednedávnom opätovne uviedlo Slovenské národné divadlo. Námetom je, ako inak, láska, no najmä túžba po láske, ktorá vždy bola a vždy bude oveľa silnejšia než akákoľvek hrozba desivej budúcnosti…
Vtom Gertrud pípne na whatsappe správa od Lulu. Je to fotografia – zvláštna fotografia podivne vyzerajúceho zuba, ktorý Lulu našla ráno vedľa vankúša. Desivý pohľad.
„Túto noc som asi riadne škrípala zubami,“ znie text pod fotografiou.
Gertrud ihneď vytáča číslo a volá do Talianska, aby Lulu morálne podporila.
„Lulu, hádam to len nie je tvoj skutočný zub. Dúfam, že je to umelina z nočného strojčeka.“
„Ach, moja, je to zub, kus môjho zuba aj s čiastočnou rekonštrukciou. Tentoraz sa odfaklil poriadny kusisko, v ústach mi zostal iba koreň a malý výčnelok pôvodného rezáka, ktorý je však z toho neustáleho nočného škrípania už celkom zničený, takže tam prakticky ani nie je.“
Znie to mierne zúfalo, keď Lulu hovorí o svojich obavách z budúcnosti a o tom, ako už vôbec nebude mať čím hrýzť. Gertrud ju počúva a snaží sa ju všemožne upokojiť a naladiť na pozitívnejšie vlnobitie.
A posiela jej fotografiu pučiacich rastliniek hokkaido, ktoré rastú, nech sa deje čokoľvek, a vždy znova a znova potešia každého, kto sa na ne zadíva.
Vstúpte do sveta Gertrud Wurmovej
autorka medzinárodne ocenenej zbierky poézie Pohľadnice z neviditeľných miest, prekladateľka z anglického a nemeckého jazyka (a naopak), zakladateľka občianskeho združenia a vydavateľstva Mladé topole a autorka online lifestylového projektu pre ženy Príbehy a peripetie Gertrud Wurmovej. Vo voľnom čase píše rozprávky pre deti, maľuje a vyrába háčkované tapisérie. Žije a tvorí v Bratislave. Viac o autorke >>